Ak vie niekto z Vás zastaviť čas, tak to prosím spravte! Aspoň na chvíľu sa zastavme a zaspomínajme, čo nám škola dala, čo všetko by sme bez nej nevedeli a koľko skvelých priateľov by sme neboli spoznali. Pripadá mi to ako „včera“, keď som prvýkrát zasadla do stredoškolskej lavice. Prvé pocity sa len ťažko dajú opisovať. Bol tam strach; ako sa budeme navzájom akceptovať, či budeme schopní vytvoriť kolektív; taktiež radosť z nového prostredia, ľudí a možnosti začať budovať svoje nové „JA“ od začiatku. Priznávam, každý deň, týždeň, mesiac ba dokonca rok priniesol nové nástrahy, výzvy, problémy, radosti, hádky a prvé lásky. Jednoducho všetko to, čo má obsahovať ten slávny život na strednej. Neboli sme najlepší, to vieme. No počas celého pôsobenia na škole, sme sa tohto pocitu nevedeli vzdať. Pripadali sme si ako páni sveta, ako mudrci, ktorí sa do kníh nemusia pozrieť a zvládnu odpoveď a písomku za pomoci nenápadných ťahákov. Časom sme pochopili, že tade cesta nevedie. No zopár ľudí to si to nestihlo včas uvedomiť a museli nás žiaľ opustiť. Pomaly sme sa zmenšovali, začali upevňovať kolektív. Po príchode dospelosti, tej vytúženej „osemnástky“, prišli aj prvé chaty, zábavy, oslavy a výlety. V očiach niektorých rodičov aj prvý alkohol. Musím Vás však sklamať, ten sme my už dávno poznali a ochutnali, a brali ako samozrejmosť víkendových večerov. Niečo ako kakauko, ktoré sme pili ako malí pri pozeraní Toma a Jerryho. No i tak vieme, že vždy budeme Vaše milované deti, na ktoré nedáte dopustiť. No aby som sa vrátila späť k životu na strednej. Chcem touto cestou odkázať všetkým, aby neriešili hlúposti, aby sa nehádali za maličkosti (napríklad kto poleje kvety a kto zotrie tabuľu). Nakoľko čas je svojím spôsobom sviňa, plynie rýchlejšie ako sa zdá. Aj my by sme ho radi vrátili naspäť, chceli oddialiť maturitu. Vekom sme možno pripravení začať si budovať základy budúcnosti. No srdcom by sme najradšej ostali študentmi – deťmi našich úžasných profesorov. Nie sme pripravení vymeniť teplé školské lavice – za studené kancelárie alebo úrad práce. Zvykli sme si na prvé hodiny v rozvrhu, zväčša angličtiny, na ktoré sa plazíme a vyhovárame na meškania spojov. Pritom pri samoške zodpovedne vedieme debatu o bujarom víkende a konštatujeme, že na písomku je zbytočné ísť, a svedomito vymýšľame výhovorku pre triednu. Aj o tomto boli, sú a do konca mesiaca Máj budú naše dni na strednej. Sme radi, že to spolu s nami všetko beriete s úsmevom. Na záver sa chceme ospravedlniť za to, akí sme boli niekedy zlí, ako Vás vieme nahnevať. Aj cez všetky naše nálady ste to s nami zvládli a pomohli nám dostať sa až sem. Vďaka Vám sa hrdo nazývame „MATURANTAMI“. Ďakujeme za všetko vedeniu školy, profesorom a majstrom.
Veľké ĎAKUJEME patrí konkrétne pánom profesorom/pani profesorkám/pani majsterske/ pánovi majstrovi:
Ivana Mračková, Ján Horecký, Jana Hlinková, Lenka Dohányosová, Mária Letašiová, Ján Kollár, Milan Koiš, Miroslav Benčúrik, Daniela Plešková, Jozef Lukianov, Daniela Hívešová, Dora Majtánová a Eva Rucová.
S láskou Vaša IV.MPS+MA!
Dominika Rácová IV.MPS+MA